Adviterra klub o AI v podnikaní

Umelej inteligencii sa dnes nedá vyhnúť. Postupne preniká do všetkých oblastí podnikania. Od analýzy dát cez marketing až po automatizáciu procesov vo firmách. Mnohí podnikatelia však stále hľadajú odpoveď na otázku, ako ju využívať rozumne. Kde má skutočný prínos a kde naopak môže spôsobiť viac problémov než úžitku?

Práve tejto téme sa venoval najnovší Adviterra klub, ktorý tentoraz priniesol pohľad na umelú inteligenciu z viacerých strán. Nešlo len o technologické nástroje alebo konkrétne aplikácie. Diskusia sa zamerala aj na to, ako AI mení spôsob nášho myslenia, rozhodovania a práce vo firmách.

Program večera priniesol kombináciu filozofického pohľadu na technológiu, praktických skúseností z podnikateľského prostredia aj konkrétnych návodov, ako pracovať s AI nástrojmi efektívne. Jednotlivé bloky postupne ukázali, kde môže umelá inteligencia firmám skutočne pomôcť a kde je potrebné zachovať kritické myslenie.

AI a naše myslenie: prečo je dôležité používať ju rozumne

Prvý blok večera otvoril Martin Poliačik, ktorý sa na umelú inteligenciu pozrel z netradičného pohľadu. Namiesto technologických detailov sa zameral na to, ako AI ovplyvňuje naše myslenie a rozhodovanie.

Podľa Poliačika je dnešná generácia prvou v histórii, ktorá musí počas jedného života absorbovať niekoľko zásadných technologických revolúcií. Zmeny, ktoré kedysi prichádzali počas desiatok rokov, dnes nastávajú v priebehu niekoľkých mesiacov. Nové nástroje umelej inteligencie dokážu v mnohých oblastiach výrazne zrýchliť prácu – od výskumu cez analýzu dát až po tvorbu textov či programovanie.

To však zároveň prináša aj novú výzvu. Ak časť mentálnej práce začneme systematicky prenášať na technológiu, môže to ovplyvniť spôsob, akým premýšľame. Náš hosť v tejto súvislosti upozornil na výskumy, ktoré hovoria o takzvanom kognitívnom dlhu. Ide o situáciu, keď človek pri práci s AI prestáva zapájať vlastné myslenie a postupne si zvyká, že časť rozhodovania robí zaňho stroj.

Podobný jav už poznáme aj z iných oblastí. Navigácie v autách napríklad spôsobili, že mnohí ľudia dnes nedokážu prejsť mestom bez GPS, aj keď v ňom žijú roky. Jednoducho sme si odvykli používať časť schopností, ktoré sme kedysi považovali za samozrejmé.

Podľa pána Poliačika preto nie je cieľom umelú inteligenciu odmietať. Dôležité je naučiť sa s ňou pracovať tak, aby podporovala naše schopnosti, nie ich nahrádzala. V tomto kontexte predstavil koncept hybridnej inteligencie, ktorý kombinuje silné stránky človeka a technológie.

Umelá inteligencia dokáže spracovať veľké množstvo dát, pripraviť rešerše alebo štruktúrovať informácie. Človek však stále zohráva kľúčovú úlohu pri interpretácii, tvorivom myslení a rozhodovaní. Najlepšie výsledky preto vznikajú vtedy, keď tieto dve formy inteligencie spolupracujú.

Dôležitým princípom práce s AI je podľa pána Poliačika aj takzvaný human-first prístup. Znamená to, že každá práca s AI by mala začínať vlastným premýšľaním. Skôr než sa človek opýta umelej inteligencie na riešenie, mal by si najprv sám definovať základný názor alebo smer riešenia. Až následne má zmysel zapojiť AI ako nástroj, ktorý pomôže myšlienky rozvinúť, spresniť alebo overiť.

Takýto prístup pomáha udržať rovnováhu medzi využívaním technológie a rozvojom vlastného myslenia. Práve v tom spočíva jeden z najväčších paradoxov umelej inteligencie, dokáže nám výrazne pomôcť, ale len vtedy, ak ju používame vedome a kriticky.

AI v podnikateľskej praxi: kde má technológia skutočný prínos

Martin Skakala

Na filozofickejší pohľad Martina Poliačika prirodzene nadviazal Martin Skakala, ktorý priniesol praktickú perspektívu z podnikateľského prostredia. Zameral sa najmä na to, kde má umelá inteligencia vo firmách reálny prínos a ako ju implementovať tak, aby prinášala výsledky.

Podľa Skakalu dnes veľa firiem cíti tlak začať využívať umelú inteligenciu, no často nevedia, kde presne začať. V podnikateľskom prostredí sa preto stretáva s dvoma extrémami – na jednej strane sú firmy, ktoré AI ignorujú, a na druhej strane organizácie, ktoré sa snažia experimentovať s množstvom nástrojov bez jasnej stratégie.

Kľúčom k úspešnému využitiu AI vo firmách je podľa neho najskôr porozumieť vlastným procesom. Až keď má firma jasne nastavené systémy a digitálnu infraštruktúru, má zmysel začať implementovať automatizáciu alebo AI agentov. Ak sa tento krok preskočí, technológia často neprinesie očakávaný efekt.

Jednou z oblastí, kde sa umelá inteligencia vo firmách už dnes ukazuje ako veľmi efektívna, je práca s dokumentmi a dátami. Spomenuté bolo napríklad využitie AI pri spracovaní faktúr alebo účtovných dokladov. Moderné AI systémy dokážu dokument načítať, identifikovať jeho štruktúru a navrhnúť spôsob zaúčtovania. Ak človek výsledok opraví, systém si opravu zapamätá a pri podobnom doklade už postup zopakuje automaticky.

Takéto riešenia dokážu výrazne zrýchliť rutinné procesy, ktoré dnes vo firmách zaberajú veľké množstvo času. Zároveň však ukazujú dôležitý princíp práce s AI – technológia sa zlepšuje najmä vtedy, keď spolupracuje s človekom a učí sa z jeho rozhodnutí.

Martin Skakala predstavil aj zaujímavý nástroj určený pre firmy, ktoré uvažujú o digitalizácii. Ide o AI agenta, ktorý dokáže na základe základných údajov o firme analyzovať jej digitálnu úroveň a pripraviť odporúčania, kde má digitalizácia najväčší potenciál. Takýto report môže podnikateľom pomôcť identifikovať oblasti, v ktorých sa oplatí začať s automatizáciou alebo implementáciou AI.

Zároveň však zdôraznil, že AI by nemala byť cieľom sama o sebe. Dôležité je najskôr pochopiť, aký problém chce firma riešiť, a až následne hľadať technológiu, ktorá môže pomôcť.

AI agenti a automatizácia procesov vo firmách

Slavomír Krafčík (Shifra)

Na praktický pohľad Martina Skakalu nadviazal Slavomír Krafčík, ktorý sa vo svojom vystúpení zameral na konkrétne spôsoby, ako môže umelá inteligencia pomáhať firmám pri digitalizácii a automatizácii procesov.

Ukázal, že AI dnes nie je len nástrojom na generovanie textov alebo obrázkov. V čoraz väčšej miere sa využíva aj pri analýze firiem, práci s dátami a automatizácii interných procesov.

Jedným z príkladov je AI agent, ktorý dokáže analyzovať firmu na základe dostupných údajov a pripraviť prehľad o jej digitálnej vyspelosti. Takýto nástroj dokáže zhodnotiť napríklad úroveň digitalizácie procesov, spôsob práce s dátami alebo technologickú infraštruktúru firmy. Na základe toho následne pripraví odporúčania, kde má digitalizácia najväčší potenciál priniesť reálnu hodnotu.

Podľa Slavomíra Krafčíka práve takýto prístup pomáha firmám robiť informovanejšie rozhodnutia o tom, kde začať s implementáciou nových technológií. Mnohé organizácie totiž investujú do digitalizácie bez jasného prehľadu o tom, ktoré procesy majú najväčší potenciál na zlepšenie.

Dôležitou témou bola aj automatizácia procesov pomocou AI a integračných nástrojov, napríklad prostredníctvom platformy Make. Vďaka prepojeniu rôznych systémov dokážu firmy automatizovať množstvo rutinných úloh – od spracovania dokumentov až po prenos dát medzi jednotlivými aplikáciami.

Takéto riešenia umožňujú napríklad automaticky spracovať dokument, extrahovať z neho potrebné informácie a následne ich zapísať do interných systémov. Výsledkom je výrazná úspora času a zároveň zníženie rizika chýb, ktoré vznikajú pri manuálnom spracovaní dát.

Slavomír však zároveň zdôraznil, že úspešná implementácia AI vo firmách nie je len otázkou technológie. Rovnako dôležité je pochopenie procesov a schopnosť identifikovať úlohy, ktoré majú najväčší potenciál na automatizáciu. Práve tam totiž dokáže umelá inteligencia priniesť najväčšiu hodnotu.

Jeho vystúpenie tak ukázalo, že AI môže byť silným nástrojom pre digitalizáciu podnikania ak je správne zapojená do existujúcich procesov a systémov.

AI v marketingu: ako pracovať s promptmi a vytvárať kvalitný obsah

Braňo Šimášek (Stella Digit)

Záverečný odborný blok večera patril Braňovi Šimáškovi zo Stella Digit, ktorý sa zameral na praktické využitie umelej inteligencie v marketingu a tvorbe obsahu. Ukázal, že AI nástroje ako ChatGPT či Gemini dnes dokážu výrazne urýchliť tvorbu textov, nápadov aj marketingových kampaní – kľúčom však nie je samotný nástroj, ale spôsob, akým s ním pracujeme.

Podľa Braňa mnoho firiem robí pri práci s AI rovnakú chybu: očakávajú, že nástroj automaticky vytvorí kvalitný obsah bez jasného zadania. V praxi však kvalita výstupu vždy závisí od kvality vstupu. Práve preto je dôležité vedieť správne formulovať prompty, teda zadania, ktoré umelej inteligencii dávame.

V marketingovej praxi sa podľa neho osvedčilo pracovať s takzvanými master promptmi – vopred pripravenými šablónami, ktoré definujú rolu AI, štýl komunikácie, cieľ textu aj štruktúru výstupu. Takýto prístup umožňuje firmám vytvoriť si vlastného AI asistenta, ktorý dokáže pomáhať napríklad pri tvorbe článkov, sociálnych príspevkov, reklamných textov alebo marketingových analýz.

Zaujímavou ukážkou bola aj práca s nástrojmi, ktoré umožňujú vytvoriť vlastné AI „asistentky“ prispôsobené konkrétnej značke. V takom prípade môže AI pracovať napríklad s firemným tónom komunikácie, marketingovou stratégiou alebo internými dokumentmi a generovať obsah, ktorý je bližší realite firmy.

Zároveň však upozornil na dôležité pravidlo: AI by nemala byť jediným zdrojom informácií. Pri témach, ktoré obsahujú fakty, legislatívu alebo odborné údaje, je vždy potrebné pracovať s overenými zdrojmi alebo vlastnými dátami. Umelá inteligencia môže výrazne pomôcť so štruktúrou textu, nápadmi či formuláciou myšlienok, no zodpovednosť za správnosť obsahu zostáva vždy na človeku.

Braňo zároveň ukázal, že AI môže byť pre marketingové tímy veľkým zrýchlením práce. Pomáha generovať nápady, pripravovať osnovy článkov, analyzovať obsah alebo testovať rôzne varianty textov. Ak je správne nastavená, dokáže firmám ušetriť množstvo času a umožniť sústrediť sa na strategickejšie úlohy.

AI vo firmách: technológia, ktorá má pomáhať, nie nahrádzať

Adviterra klub ukázal, že umelá inteligencia už dnes zásadne ovplyvňuje spôsob, akým firmy pracujú s dátami, obsahom aj internými procesmi. Zároveň však platí, že jej najväčší prínos vzniká vtedy, keď je správne prepojená s ľudským myslením, skúsenosťami a rozhodovaním.

Z vystúpení jednotlivých hostí vyplynulo, že AI môže výrazne pomôcť pri analýze dát, automatizácii procesov či tvorbe obsahu. Rovnako dôležité je však zachovať kritické myslenie a chápať technológiu ako nástroj, ktorý rozširuje naše schopnosti nie ako náhradu za vlastné rozhodovanie.

Aj preto bola diskusia o umelej inteligencii na Adviterra klube zameraná najmä na praktické využitie AI vo firmách a na to, ako z nej vyťažiť maximum bez straty vlastného úsudku.

Ak vás téma zaujíma a chcete si jednotlivé vystúpenia pozrieť v celku, kompletný záznam z Adviterra klubu si môžete pozrieť tu. 

Tešíme sa na vás na ďalšom Adviterra klube.